shutterstock_1135874459

Vzdialená samota

Leží v Južnom Atlantiku a k najbližšej civilizácii je to odtiaľ tisícky kilometrov ďaleko. Jeho názov tomu nenasvedčuje, ale ostrov Tristan da Cunha patrí Veľkej Británii. Zvláštny je úplne vo všetkom. Od špecifickej angličtiny, cez obyvateľov, ktorí používajú len deväť priezvisk, až po výnimočné životné podmienky. Ostrov je vôbec najodľahlejším obývaným miestom na Zemi. Od najbližšieho obývaného ostrova Svätá Helena je vzdialený 2173 kilometrov. Od najbližšieho miesta na kontinente – brehov Afriky – leží 2400 kilometrov a od Južnej Ameriky 3360 kilometrov.

Ostrov objavil v roku 1509 portugalský moreplavec Tristão da Cunha, ale búrlivé more mu vtedy znemožnilo na ostrove pristáť. Muži sa na prahu novoveku ešte nehanbili byť na seba hrdí, a tak da Cunha ostrov pomenoval podľa seba Ilha de Tristão da Cunha. Angličania to na svojich mapách poangličtili na dnešný názov Tristan da Cunha. Prví Európania preukázateľne na ostrove pristáli až v roku 1643. Aj vy, ak budete chcieť ostrov navštíviť, sa budete musieťAj vy, ak budete chcieť ostrov navštíviť, sa budete musieť na Tristan plaviť loďou. Zásobovacie lode z juhoafrického Kapského Mesta mieria na ostrov len osem až deväťkrát do roka a plavba trvá minimálne šesť dní. Na rybárskych či nákladných lodiach je však len obmedzený počet miest. Prioritu pritom na nich dostávajú lekári, oficiálne návštevy a miestni, vracajúci sa domov.

Tristan býva tiež zastávkou počas mesačných výletných plavieb po oceáne medzi decembrom a aprílom. Cestovali by ste radšej letecky? Nie je to možné. Lietadlo sa naň nedostane, pretože ostrov nemá vzletovú a pristávaciu dráhu. Nemá dokonca ani vhodné miesto, kde by ju mohli vybudovať.

Keď sa k tomuto vulkanickému ostrovu blížite, vyzerá Tristan úplne osamelo – ako solitérny kus skaly v nekonečných vodách. Ostrov sa v základe skladá len z jedného sopečného kužeľa (stále činného vulkánu Queen Mary’s Peak), ktorý dosahuje výšku  2062 metrov nad morom.

V severojužnom smere ostrov meria len 11,27 kilometra. Vôkol neho je prázdno – pustina oceánu. Keď teda pod jeho veľkolepými svahmi zahliadnete skupinu nízkych domov s červenými a modrými strechami na malom plochom kúsku inak úplne hornatého ostrova, uvedomíte si, že osídlenie necelou trojstovkou stálych obyvateľov pôsobí až neskutočne.

Ponáhľať sa? Niet prečo

Na ostrove nájdete katolícky kostol sv. Jozefa (najvyššia budova) a anglikánsky kostol Panny Márie. Ďalej školu, zdravotné stredisko, supermarket, kaviareň, krčmu, turistické centrum s poštou, múzeum a továreň na spracovanie račieho mäsa (najväčšia budova). Ale aj plavecký bazén a golfové ihrisko! Život tu plynie pomaly a pokojne. Ponáhľať sa niet prečo.

Nikto sa tu stále nepozerá do mobilu, nikto sa tu neponáhľa, každý sa tu pozná a vie, kde kto býva.
Pri vstupe do miestnej turistickej kancelárie sú vystavené ručne pletené svetre, pohľadnice s morskými vtákmi a fotografie najvýznamnejších ostrovných aktivít: pestovania zemiakov, strihania oviec a triedenia pošty. Zemiakov sa na ostrove najete tak na rok až dva dopredu. Budú varené, pečené, v podobe zemiakovej kaše, ako plnka do jahňacieho alebo ako ‚snislens‘. To je smažené zemiakové cesto, ktoré sa podáva s džemom a hrozienkami ako dezert. Ak chcete na ostrove prežiť, musíte mať k zemiakom kladný vzťah.

Vedúcou turistickej kancelárie je Dawn Repetto. Repetto je jedno len z ôsmich priezvisk, ktoré sa medzi obyvateľmi vyskytujú (Glass, Green, Hagan, Laverello, Patterson, Repetto, Rogers a Swain). Súčasní obyvatelia údajne pochádzajú z 15 predkov, z toho ôsmich mužov a siedmich žien, ktorí na ostrov priplávali medzi rokmi 1816 a 1908. Muži pochádzali zo Škótska, Anglicka, Holandska, Spojených štátov amerických a Talianska. V súčasnosti tu žije 89 rodín, spolu 297 ľudí.

Prvými stálejšími obyvateľmi ostrova boli americkí veľrybári, ktorí sa na ňom usídlili od roku 1700. Prvým osadníkom bol Jonathan Lambert zo Salemu v Spojených štátov amerických, ktorý na ostrov prišiel v decembri 1810 s dvomi ďalšími mužmi. Ostrov vyhlásil za svoj majetok a nazval ho Ostrov osvieženia. V roku 1816 ostrov pripojili k svojmu impériu Briti. Údajne hlavne preto, aby ho Francúzi nemohli využiť ako základňu pre záchranu Napoleona Bonaparte, ktorého väznili na Svätej Helene. V roku 1867 navštívil ostrov princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu, syn kráľovnej Viktórie. Na jeho počesť sa hlavná osada volá Edinburgh of the Seven Seas, teda Edinburgh siedmich morí. V tom čase slúžil Tristan da Cunha ako základňa Kráľovského námorníctva. Neskôr odtiaľ armáda monitorovala pohyb lodí a napríklad aj rádiovú komunikáciu nacistických ponoriek počas druhej svetovej vojny. Ostrov je súčasťou Britského spoločenstva národov. Hlavou vlády je teda britská kráľovná, ktorú zastupuje guvernér ostrova Svätá Helena. Toho na Tristane zastupuje správca, ktorý je zamestnancom britského ministerstva zahraničných vecí a je menovaný Londýnom. Správcovi radí Rada ostrova. Z jej ôsmich členov sa ten s najväčším počtom hlasov nazýva ‚vrchný ostrovan‘ a zastupuje správcu v jeho neprítomnosti na ostrove. Štátna správa sídli na hornom poschodí dvojposchodovej budovy. Na jej prízemí sídli polícia. Tú tvorí jeden policajt na plný úväzok a traja pomocní strážnici.

Bežný život? Nie je tu až taký jednoduchý

V roku 1961 museli všetkých ľudí z ostrova evakuovať pre erupciu tamojšej sopky Queen Mary’s Peak. Škody na majetku v osade boli našťastie minimálne a obyvatelia sa po dvoch rokoch života v Anglicku mohli vrátiť do svojho izolovaného ostrovného sveta. Na ostrove sa nachádza jediná budovaná cesta, ktorá spája dedinu s asi 4,5 kilometra vzdialenou oblasťou Potato Patches.

Jazdia po nej miestne autá, traktory a predpoludním po nej premáva aj autobus. Spiatočný lístok stojí 5 libier, dôchodcovia majú cestu zadarmo.
Obyvatelia sa živia poľnohospodárstvom a rybárčením, prípadne pracujú pre štátnu správu. Všetka pôda je spoločná. Rodiny majú svoje pozemky a pestujú najmä zemiaky. Počet kusov dobytka sa prísne kontroluje, aby nedošlo k vyčerpaniu miestnych pastvín. Cudzinci si na ostrove nemôžu kúpiť pôdu, ani sa nemôžu na ostrove usadiť. S rybárčením to ani uprostred oceánu nie je jednoduché. Sezóna trvá síce 90 dní, ale napríklad v roku 2013 počasie dovolilo miestnym rybárčiť len 10 dní! Hlavným zdrojom financií miestnych pritom nie je cestovný ruch, ale práve lov rakov, langúst a homárov (homár je aj na vlajke ostrova). Príjmy majú tiež z predaja unikátnych poštových známok, zberateľských mincí, suvenírov a vlastných výrobkov.
Zdravotnú starostlivosť na ostrove zabezpečuje jeden lekár z Južnej Afriky a päť zdravotných sestier. Akútne prípady sa riešia tak, že sa vysielačkou kontaktujú okolo plávajúce rybárske lode, s ktorými sa snažia dohodnúť prevoz zraneného či chorého človeka do Kapského Mesta. Miestny lekár môže síce posielať záznamy EKG a rӧntgenové snímky iným lekárom na konzultácie, ale internetové pripojenie je na ostrove stále dosť obmedzené a pomalé. Na ostrove nemajú ani mobily, používa sa satelitný telefón. Televízia cez satelit tu vysiela od roku 2001. Vzdelanie poskytuje jediná škola, kam chodia deti od 4 do 16 rokov. Škola má päť tried, kuchyňu, počítačovú miestnosť a miestnosť určenú pre remeslá a prírodné vedy.

Tradície? Svojské

V osade Edinburgh of the Seven Seas, v miestnej krčme Albatross, si možno pri juhoafrickom pive overiť, že tristanská angličtina je zmesou angličtiny, afrikánčiny a taliančiny. Občas možno počuť aj hovorové americké výrazy. V sále vedľa krčmy Albatross sa v soboty konajú tanečné zábavy. Na ostrove sa udržiavajú staré tradície. ‚Old Year’s Night‘ spočíva v tom, že na Silvestra sa muži maskujú a strašia ženy. Pri ‚Ratting Day‘ sa lovia krysy a myši.

Kto odovzdal na konci dňa najviac chvostíkov, súťaž vyhral. Niektoré zvyky však už zmizli, napríklad ‚Happling Day‘ – výlet do jablčného sadu na oberanie jabĺk. Erupcia sopky Queen Mary’s Peak v roku 1961 sad zničila. Izolovaná poloha prináša aj iné problémy. Napríklad vo februári 2008 požiar zničil továreň na spracovanie rýb a štyri generátory, ktoré ostrov zásobovali elektrickou energiou. Dodávky elektriny obnovili až o mesiac.
Letná sezóna sa na ostrove začína v polovici decembra Dňom strihania oviec. Pri tomto najvýznamnejšom tradičnom sviatku sa zídu takmer všetci obyvatelia na planine Patches Plain. Ručne tam ostrihajú ovce. Z vlny sa potom vyrába oblečenie, z ktorého časť sa predáva pod značkou ‚37 Degrees South Knitwear Range‘. Pred Vianocami sa na ostrove začínajú trojtýždňové všeobecné prázdniny a dovolenky. Keďže voľno má v tomto období aj miestny supermarket, rodiny sa musia zásobiť vopred.

Ako tam ísť?

Na Tristan da Cunha sa plavia z juhoafrického Kapského Mesta raz za šesť týždňov rybárske a zásobovacie lode. Plavba trvá asi týždeň a za spiatočný lodný lístok sa platí v prepočte okolo tisíc eur. Každý cudzinec potrebuje pre vstup na ostrov povolenie správy ostrova, niečo ako vízum. Možno oň požiadať na tristandc.com, kde sú aj cestovné poriadky lodí a ďalšie dôležité informácie. Dostupnosť ostrova po mori je len 60 dní v roku.

Kedy tam ísť?

Najteplejšie mesiace na ostrove sú január až marec (leto na južnej pologuli), teploty sa pohybujú okolo 23 stupňov Celzia. V januári sa na ostrove tiež liahnu tučniaci, čo je jedna z miestnych atrakcií. Ročný teplotný priemer na ostrove je asi 15 °C. Nie je tu teda ani veľmi teplo, ale ani veľmi zima. Najnižšie teploty klesajú k 4 °C. Mráz sa objavuje až vo výškach nad 500 metrov. Najvyšší bod ostrova (2062 metrov nad morom) v zime pravidelne pokrýva sneh.

Kde bývať?

Na ostrove nie je hotel ani penzión. Ak nemáte ubytovanie dohodnuté vopred cez internet, na ostrove sa veľmi rýchlo zoznámite s niektorým z miestnych obyvateľov, ktorý vám poradí. Niektorí obyvatelia majú vo svojich domoch zariadené osobitné bývanie pre hostí, u iných ide o tzv. home stay – bývate teda priamo v rodine. Prenocovanie stojí v prepočte okolo 30 eur.

Čo tam robiť?


Už len tá skutočnosť, že tam vôbec ste! Okolie osady Edinburgh of the Seven Seas je mierne a pokryté príjemnou trávou. Prechádzka po okolí je však pre príkre svahy pomerne namáhavá. Ak vám napadne vystúpiť na vrchol sopky Queen Mary’s Peak, trvá to najmenej šesť hodín (ak je dobré počasie) a je dobré mať so sebou miestneho sprievodcu. Ďalej možno vyraziť na ryby (ak je dobré počasie),  prípadne sa loďou prepraviť na susedný Slávičí ostrov (ak je dobré počasie) a pozorovať tam vtáky – napríklad tučniaka skalného alebo albatrosa tristanského. Na Tristane sa dá hrať golf (ak je dobré počasie). Ihrisko je deväť jamkové a medzi prekážky patrí aj kurník. Hlavným protivníkom je ale neustály vietor. V zásade však možno na ostrove robiť aj iné aktivity. Miestni vám však vždy pripomenú: Ale pozor na počasie!
Ak si teda chcete odpočinúť od ľudí, aby ste k nim opätovne mohli nájsť cestu, alebo sa len jednoducho chcete pozrieť na koniec sveta, alebo si mesiac v kuse nerušene čítať, je ostrov Tristan da Cunha destinácia pre vás ako stvorená. Tipy na ubytovanie, fotky a kontaktné údaje sú dostupné na oficiálnej webovej stránke ostrova www.tristandc.com

Comments are closed.