parachute-2037941_960_720

Slovenskí vynálezci, ktorí zmenili svet

Denne telefonujeme svojim blízkym na opačný koniec sveta. Jazdíme v autách, ktoré dokážu samé zaparkovať a čoskoro aj samostatne jazdiť. Na oči si pre zábavu nasadzujeme okuliare, ktoré nás v momente prenesú do exotickej krajiny, dávnej minulosti alebo dynamickej hry. V časoch, kedy nás na ulici neprekvapí lietajúci dron, si len ťažko dokážeme predstaviť, kde sa to všetko začalo. Prenesme sa späť do 19. storočia, zlatej éry technického pokroku, v ktorej dôležitú úlohu zohrali aj mnohé slovenské mená.


Štefan Banič – s hlavou v oblakoch

Voľný pád medzi oblakmi si dnes užívajú milióny ľudí na celom svete. Padák sa stal súčasťou nielen zaujímavých športov, ale aj dennou rutinou pri rôznych povolaniach. Pilotom lietadiel môže zachrániť život. V minulom storočí však bola idea zoskoku z veľkých výšok považovaná za bláznovstvo. Medzi odvážlivcov, ktorí ju premenili na realitu, patril aj slovenský vynálezca pochádzajúci zo Smoleníc, Štefan Banič.

Po tom, čo ho pre jeho odmietavé názory na maďarizáciu vyhodili z práce, odišiel do Pensylvánie v USA, kde pracoval v miestnych baniach. V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia. Práve to ho o rok neskôr priviedlo k úspešnému zostrojeniu prvého naozaj použiteľného padáka. Dizajn, ktorý vytvoril, sa úplne líšil od tých dnešných – pripomínal dáždnik pripojený k telu letca. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov v hrudnej časti pod ramenami. Tomuto nápadu veril natoľko, že neváhal jeho funkčnosť demonštrovať pred zástupcami Patentového úradu letectva USA skokom zo strechy 15-poschodovej budovy, neskôr aj skokom z lietadla. Svojím vynálezom sa mu podarilo urobiť dôležitý prelom vo vojenstve.

Americká armáda ho odkúpila za pár dolárov a Štefana Baniča menovala čestným členom letectva USA. Významný patent mu však nepriniesol slávu, ani bohatstvo. V roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster. Na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave však môžete nájsť jeho podobizeň.

Jozef Maximilián Petzval – Fotografie zo Spišskej Belej

Tiež ste si v školskej lavici vraveli, že matematika vám v živote s ničím nepomôže? Spočiatku si to zrejme hovorieval aj slovenský fyzik a priekopník v oblasti modernej fotografie, Jozef Maximilián Petzval. V matematike nielenže nevynikal, ba dokonca z nej musel robiť reparát. Iróniou je, že k rozvoju fotografickej techniky ho priviedla práve táto veda. Petzval získal dobrý vzťah k matematike až po vnútenom preštudovaní učebnice matematiky, keď sa pripravoval na opravné skúšky.

Až do roku 1840 trvalo vytvorenie fotografie neuveriteľných 5-30 minút – čas závisel najmä od počasia, resp. svetelných podmienok, pričom fotografovaná osoba sa nesmela pohnúť. Petzvalove výpočty však odštartovali skutočný rozvoj fotografickej techniky, ktoré umožnili vznik revolučného objektívu s 16-násobne vyššou priepustnosťou svetla. Po teoretických matematicko-fyzikálnych úvahách skombinoval viacero šošoviek a určil nimi vysoko svetelný portrétny a krajinkársky objektív. Vďaka nemu vedel fotograf vytvoriť portréty prekvapujúcej krásy a ostrosti.
Od tohto momentu sa čas expozície skrátil na necelú minútu. Zaujímavosťou je, že Petzvalovo meno nesie viacero predmetov z oblasti fototechniky. Jedným z nich je fotoaparát New Petzval 85 Art Lens s tradičným dizajnom – samozrejme upraveným pre 21. storočie.

Jozef Murgaš – prvé slová prenesené na diaľku zneli slovensky

Pokrokovo zmýšľajúci kňaz, maliar a priekopník v rádiotechnike. Tajovčan Jozef Murgaš sa
kvôli svojej výnimočnosti dostal do nemilosti cirkevných úradov, a tak sa v roku 1896 rozhodol emigrovať do malej slovenskej dedinky v štáte Pensylvánia v USA. Tu zriadil faru, cintorín, školu, knižnicu aj ihrisko. Na fare mal laboratórium, kde vo voľnom čase pracoval na svojich vynálezoch.

Ten najväčší sa mu podaril v roku 1905 – ako prvý na svete realizoval bezdrôtový prenos hovoreného slova. Jeho správa bola zachytená aj vo vzdialenosti 30 km, a tak sa mal do histórie zapísať ako vynálezca rádia. Možno ale viete, že v patentovom úrade USA je ako vynálezca rádia zapísaný Guglielmo Marconi. Ten Murgašov vynález zdokonalil a spolu s R. A. Fesendenom zostrojil vysokofrekvenčný generátor. Prostredníctvom neho uskutočnili prenos ľudského hlasu rádiom, a tak patrila sláva a majetok tejto dvojici.

Slovenskí vynálezci dnes

Vynálezy a objavy slovenských vedcov nie sú iba vecou minulosti. Veď správa o jedinečnom lietajúcom aute zo Slovenska obletela celý svet. Slováci stáli aj pri objave takzvanej božskej častice – Higgsov bozón zachytil jeden z detektorov v urýchľovači častíc. Vedeli ste, že na jeho vývoji sa podieľali aj bratislavskí a košickí výskumníci? Aj v oblasti medicíny sa môžu naši vedci porovnávať s vyspelým svetom, a to aj napriek tomu, že svoj výskum musia robiť takpovediac „na kolene“. V súčasnosti sa Ján Tkáč, chemik zo Slovenskej akadémie vied, venuje včasnej diagnostike rakoviny prostaty. Tento projekt by v budúcnosti mohol zachrániť nielen množstvo životov, ale nepochybne aj množstvo finančných prostriedkov.

Comments are closed.