Rum a cigary: Kvalitné pôžitky džentlmenov

V našich končinách bol dlhé roky dostupný iba tzv. tuzemský rum, ale ten nemal s rumom okrem názvu nič spoločné. Až v posledných rokoch sa aj u nás čoraz viac šíri originálny rum, ktorý pôvodne preslávili piráti, ale dnes je skôr nápojom džentlmenov. Tí si ho radi vychutnajú spolu s dobrou cigarou. O oboch pôžitkoch sme sa porozprávali s odborníkom Petrom Labajom zo spoločnosti My & Mi.

Ja osobne som sa s rumom prvýkrát stretol v pirátskych knižkách v detstve. Aká je história skutočného rumu a odkiaľ pochádza?

Je dosť stará. Jeho pôvod väčšinu ľudí asi prekvapí. Mnohí si myslia, že pochádza z Karibiku, ale má pôvod v úplne inej časti sveta – v juhovýchodnej Ázii. Postupne sa práve prostredníctvom pirátov dostával až do Karibiku, kde boli v tom čase vhodné podmienky na pestovanie cukrovej trstiny. Fyzicky to bolo veľmi náročné, pretože všetko od pestovania až po spracovanie sa robilo ručne a nastal problém s pracovnou silou. Najväčší rozmach teda nastal, žiaľ, v tom čase a v tých oblastiach, kde sa vozili otroci z Afriky.

Ktoré oblasti to boli?

Išlo o oblasti a ostrovy, ktoré boli kolonizované. Podľa toho, ktorý národ kolonizoval ten-ktorý ostrov, tak si priniesol aj vlastné postupy vo výrobe aj alkoholických nápojov. Na základe toho vznikli aj rôzne spôsoby výroby rumu. Najrozšírenejšie sú rumy, ktoré sú urobené z melasy. Pôvodne je melasa zvyškový produkt po rafinácii cukru. Z cukrovej trstiny sa po vylisovaní získala cukrová šťava a z nej sa viacnásobnou extrakciou získaval cukor. Po tretej rafinácii tam už bolo málo cukru a bolo to nerentabilné, tak ostal odpad. No i tento odpad – melasa – obsahuje veľa minerálov a užitočných prvkov pre náš organizmus.

Na začiatku v Ázii začali robiť rum z tejto melasy. Rovnako potom postupovali aj tie oblasti, ktoré boli kolonizované Španielmi alebo Angličanmi. V týchto oblastiach sa dodnes robia melasové rumy. Je to Kuba, Portoriko, Guatemala, Nikaragua, Panama či Dominikánska republika. Výnimočnú líniu však priniesli Francúzi, ktorí sú známi používaním ozajstných čistých prírodných vecí. To znamená, že začali robiť rum z čistej cukrovej šťavy. Tým pádom si ten rum donesie so sebou to, čo je naozaj čisté v cukrovej trstine. Nie je treba ho nijak bonifikovať, dorábať a dochucovať, lebo všetky podtóny si donesie priamo z plantáže.

Robia sa tak dodnes?

Dnes je situácia vzhľadom na veľký dopyt po rumoch opačná. Pretože je najrozšírenejšia konzumácia melasových rumov, tak sa pripravuje melasa na to, aby sa z nej urobil rum. Už to nie je odpad, ale naopak. Dá sa povedať, že cukor je vedľajší produkt výroby melasy, pretože tej treba neskutočné množstvo na výrobu takého množstva rumu, aké sa dnes vo svete skonzumuje.

Dnes má prakticky každá krajina iný prístup k tomu, čo ďalej s tým rumom. Či je v čistom sude, či po niečom, či zvnútra vypálenom. Alebo či je to mix rôznych ročníkov či celý objem z jedného ročníka. Všetko sú to ďalšie spôsoby vymyslené ľuďmi na to, aby bol ten rum pre nás a naše chuťové poháriky čo najpríjemnejší a spôsoboval nám čo najlepší zážitok.

Ako sa rumy delia?

Tých spôsobov, ako sa rumy delia, je toľko, koľko odborníkov sa o ich zatriedenie pokúša. Myslím si, že najsprávnejší spôsob triedenia rumov je práve podľa technológie a spôsobu výroby. Rumy sú všetky z cukrovej trstiny. Podtóny a odlišnosti sú dané v prvom rade tým, kde tá cukrová trstina rastie. Jednak akú má pôdu a v akej nadmorskej výške. Preto je napríklad výnimočná Guatemala, kde sú plantáže vo vyšších nadmorských výškach. Tamojší rum Zacapa bol niekoľko rokov za sebou svetovou jednotkou.

Triedenie podľa spôsobu výroby je najspravodlivejšie. Buď sú teda melasové alebo agricole – z čistej cukrovej šťavy.

V obchodoch možno nájsť množstvo komerčných rumov. Ako rozoznať ten naozaj kvalitný?

Najradšej by som odpovedal tak, že ten je dobrý a kvalitný, ktorý vám chutí. Teraz sú veľmi uznávané prémiové, staré rumy. Málokto si však uvedomí, že keď je na Zacape napísané 23, že to neznamená, že ten rum je starý 23 rokov. To len najstaršia zložka má 23 rokov, najmladšia zložka má 6 rokov. Priemerný vek je teda okolo 10 rokov.

Toto platí pri mnohých rumoch, lebo sú miešané. Takže ísť podľa ročníka? Neviem. Je len málo rumov, ktoré majú celý objem vo veku, ktorý je uvedený na etikete. Všetko závisí aj od toho, kde bol dozrievaný, v akom sude, po akom alkohole. Väčšinou je to po sherry alebo po bourbone. Asi najlepšie je ochutnať a nájsť si svoju cestu. Dnes sa stále drží hore Zacapa, aj venezuelský rum Diplomatico. To sú melasové rumy. Veľmi silno sa derie dopredu Blue Mauritius. To už je agricole, keďže ostrov Maurícius bol kolóniou Francúzov, tak tam zanechali svoju stopu. Ale najspoľahlivejším meradlom je teda to, čo mi chutí. Lebo koľko ľudí, toľko chutí.

Na aké príležitosti je rum najvhodnejší nápoj?

Dnes už to vyzerá, že na každú. Ako prípitok asi ešte nie, až tam to nezašlo. Ale pre také príjemné posedenie, najlepšie v kombinácii s dobrou cigarou, určite. Dnes sa rum veľa používa aj pri rôznych eventoch či oslavách. Dnes sa už častejšie robia degustácie rumov ako koňaku či whisky, pričom dakedy to bolo skôr naopak. Aj džentlmenské kluby kedysi ponúkali len whisky, teraz je záujem o rum aj v takýchto podnikoch.

Naškrtli sme už aj kombináciu s cigarami. Tie sa tiež spájajú s Karibikom…

Podľa všetkých dostupných zdrojov majú pôvod u Mayov a Olmekov, indiánskych národov z južnej časti Mexika. Tí používali tabak na rituálne účely, lebo prišli na to, že pôsobí mierne halucinogénne. Po objavení Ameriky doniesol Kolumbus tabak do Európy, kde ho ako prvý ochutnal španielsky kráľ. Postupne sa do Európy dostali aj cigary v podobe zrolovaných tabakových listov. Dlho boli výsadou šľachty, s industrializáciou spoločnosti sa k nim dostávali aj priemyselníci či bankári, ale stále ostávali v tých vyšších vrstvách. Až v posledných desaťročiach sú cigary dostupné aj pre bežných ľudí.

Bolo to v minulosti spôsobené aj tým, že ich boli len malé množstvá a mali vysoké ceny v porovnaní s cigaretami. Výroba cigár sa kedysi najviac rozvinula na Kube, lebo Španielom to bolo blízke a rýchlo sa tam našli vhodné oblasti na pestovanie kvalitného tabaku. Na výrobu cigár totiž nie je vhodný tabak, ktorý je bežne pestovateľný. Potrebuje pôdu sopečného pôvodu a kvôli klíme, teplote a vlhkosti to musí to byť v oblasti medzi obratníkmi.

Kde sú najvhodnejšie oblasti?

Tá najvhodnejšia na svete už dnes nie je Kuba, ale Nikaragua. Tá má okrem podnebia a pôdy aj veľa kvalitných ľudí. Majú za sebou dlhodobú históriu či už v pestovaní tabaku či vo výrobe cigár. Preberajú dedičstvo mnohých generácií, ale neostávajú len pri tom, čo syn videl u otca, ale snažia sa pridávať niečo nové. Sú to súkromné farmy a súkromné fabriky a ich eminentným záujmom je, aby boli najlepší. Veľmi dobre ich hodnotia aj svetoví recenzenti.

Kubánsky tabak je úžasný, majú však smolu, že ležia na „diaľnici“, ktorou idú všetky hurikány. Tie im zničia časť úrody. Ich štátne zriadenie ich navyše takmer nemotivuje k tomu, aby sa posúvali ďalej. To napredovanie je teda veľmi pomalé v porovnaní so zvyškom sveta. Okrem Nikaraguy veľmi napreduje aj Honduras či Mexiko, ktoré bolo ešte pred 15 rokmi úplne zaznávané.

Mezi ľuďmi je rozšírená legenda, že najkvalitnejšie cigary šúľajú Kubánky na stehnách. Je to pravda?

Je to krásny príbeh, ale najmä marketing pre turistov, ktorí prvýkrát počujú o cigarách. Mnohí ľudia tomu donedávna aj verili. Vzniklo to asi tak, že keď v rýchlosti prevedú turistov cez tabakovú továreň, tak pri triedení vidia ženy, ktoré listy vyrovnávajú a naťahujú. Každý list sa musí niekoľkokrát skontrolovať a tie ženy si pri tom pomáhajú tým, že si tie listy rozkladajú okolo seba a niekedy aj po sebe, aj na stehná.

Je to len moje vysvetlenie, ako to vzniklo. Jeden to takto videl, povedal druhému, ten to trochu skomolil, podal ďalej a ten štvrtý už povedal, že ona to šúľa na stehnách. Je to veľmi chytľavé, s jemne erotickým podtónom, čo sa každému veľmi páči a tak je ochotný tomu uveriť. Alebo si povie, že možno to tak nie je, ale je to krásne. Nebudem to potvrdzovať ani vyvracať, nech každý verí, čomu chce, lebo dôležité je, aby mu to robilo dobre – tak ako cigara.

Sú nejaké pravidlá, ktoré treba pri konzumácii cigár dodržiavať?

Cigara je podľa mňa najslobodnejší produkt na svete. Nie sú žiadne tvrdé pravidlá, čo sa má s cigarou robiť. Ak vám niekto povie, že toto a toto nesmiete s cigarou robiť, tak nerozumie cigare. Niekto ju namáča do koňaku, zahrieva, tak zapaľuje, tak orezáva… Keď mu to takto chutí, nech sa páči! Každý si nájde svoju cestu, svoj typ cigary. Krásna je v tom, že ak sa chcem na chvíľu oslobodiť od každodenného stresu, naháňania, tak cigara mi v tom nielenže pomôže, ona ma donúti. Donúti ma nechať všetko tak a venovať sa len cigare. A keď sa jej naplno venujete, ona vám to tisícnásobne vráti späť.

Aká je najvhodnejšia príležitosť na cigary?

Povedal by som, že je to dosť podobné ako rum. Preto je to dobrá kombinácia. Je to produkt určený pre chvíle pohody, keď je vám celkom dobre a chcete, aby vám bolo ešte lepšie. Je vhodná aj pre chvíle, keď chcete byť sám aj pre chvíle, kedy chcete byť s priateľmi. Je to neskutočne dobrý socializačný prvok. Neskutočne rýchlo ľudia pri cigare dokážu nájsť rovnakú vlnovú dĺžku – a je jedno, či vedľa seba sedí robotník z bane a minister. Pri cigare sú si všetci rovní. Veľakrát zažívam takéto situácie, keď si ľudia úplne spontánne tykajú. Tá cigara akoby okolo seba vytvára takú atmosféru, že tých ľudí uvedie do príjemného a nekonfliktného stavu.

Comments are closed.