Návyková záľuba s jasnými pravidlami

Zberatelia starožitností majú neobvyklé príbehy. Často neuveriteľné v tom, ako rýdzo jednoducho, v mnohých prípadoch náhodou či neplánovanou zhodou okolností začnú zhromažďovať predmety, ktoré môžu neskôr zásadne ovplyvniť ich životy.

Jeden príbeh za všetky

Judith Miller, jedna z popredných svetových odborníčok na starožitnosti, zvykne začínajúcich zberateľov varovať: „Je to veľmi návyková záľuba. Začnete tým, že si kúpite jeden tanier a skôr než sa nazdáte, budete vlastniť celú zbierku a vaše bankové konto bude prázdne.“ Vzápätí však dodáva, že to stojí za to. Judith Miller si svoju prvú starožitnosť kúpila, keď bola študentkou na univerzite v Edinburgu koncom šesťdesiatych rokov. A nebolo to nič iné ako taniere modro-bielej farby. Objavila ich v tzv. „junk shope“, čo je vlastne obchod s použitým, často nekvalitným a lacným tovarom, kde predávajú aj to, čomu u nás ľudovo hovoríme haraburdy. Taniere ju vyšli na pár centov. Jednoducho ju zaujali a chcela vedieť o nich všetko – kto, kde a kedy ich vyrobil. A práve to bol prvý moment, kedy si ju svet starožitností nadobro podmanil a významne zmenil jej život.

Judith Miller sa v roku 1979 stala spoluzakladateľkou medzinárodného bestselleru – katalógu starožitností, ktorý vydávala až do roku 1990. Napísala viac ako 90 kníh o starožitnostiach a interiéroch, ktoré sú medzi zberateľmi a obchodníkmi s umením veľmi cenené. Silných príbehov, ako je ten jej, je oveľa viac. Každý je v niečom iný, ale na začiatku každého je väčšinou spontánne rozhodnutie stať sa zberateľom. Impulzom k tom najčastejšie býva niečo, čo človeka absolútne očarí.

Vášeň, vzrušenie aj profit

Iste, začať zbierať starožitnosti je vskutku jednoduchá činnosť, ktorá ponúka zberateľovi veľký osobný pôžitok z určitej vášne a zároveň príležitosť profitovať. Zberatelia sa často zameriavajú na zhromažďovanie položiek špecifického záujmu s tým, že pátranie po starožitnostiach a ich objavenie im spôsobuje vzrušenie. Takto približne možno definovať zapáleného a zanieteného milovníka starožitností. No aj pri tejto záľube, ktorá môže prerásť do úspešného biznisu, existujú pravidlá a zákonitosti.

Za skúsenosti sa platí, obzvlášť za tie zlé

Niektorí ľudia sa zhromažďovania starožitností obávajú, lebo veria, že ide o nákladné hobby, ktoré je zároveň náročné na čas. Niektoré starožitnosti sú však neraz lacnejšie ako identické predmety zo súčasnosti. Napríklad starožitná polica môže stáť menej ako nová, vyrobená z podobného dreva s totožnou kvalitou. Niektoré veci stoja viac ako iné a financie sú dozaista určujúce v tom, čo je a čo nie je pre niekoho zbierku aktuálne – práve z pohľadu jeho finančných možností. Ďalším dôvodom, prečo sa niektorí zdráhajú budovať si zbierku starožitností, je aj skutočnosť, že existujú indivíduá, ktoré im ponúkajú do ich kolekcii sporné záležitosti. Áno, existuje veľká pravdepodobnosť, že začínajúceho zberateľa môže odradiť nákup falošnej starožitnosti či znehodnotenej reprodukcie za prehnanú cenu. Odkaz od jedného zo starých ostrieľaných expertov pre začínajúcich zberateľov znie, že ak zaplatíte 100 eur za niečo a zistíte, že to má hodnotu 25 eur, tak 75 eur je skúsenosť. 

Za zberateľstvom sú rôzne pohnútky

Na otázku, prečo sa niekto rozhodne čokoľvek zhromažďovať, je viacero odpovedí. Ľudia sa obklopujú zaujímavými a krásnymi predmetmi vo svojich domácnostiach, aby im to prinieslo potešenie. Iní sa stanú zberateľmi z nostalgie pre veci spojené s detstvom, slávnymi ľuďmi či udalosťami. Existuje skupina ľudí, ktorí svoje zbierky vnímajú najmä ako finančnú investíciu. Takýto typ zberateľa však nie je skutočný zberateľ. Sú to najmä trpezliví obchodníci, poznajú hodnotu skoro všetkého a vždy chcú nakupovať za málo  a predávať za veľa. Títo ľudia sa zvyčajne zaujímajú iba o samotnú cenu. Sú vždy ochotní kúpiť všetko, pričom veria, že to môžu predať rýchlo a výnosne a nemajú žiadnu túžbu udržať si niečo, čo kupujú. Rozsah dostupných zberateľských predmetov však môže byť ohromujúci a tak aj títo kvázi-zberatelia majú dosť dobrých dôvodov na svoje obchody.

Terén je viac ako internet

Každé začiatky sú ťažké. Ľahšie to však pôjde vtedy, ak je cieľom niečo fascinujúce. Vybrať si treba také starožitnosti, ku ktorým má budúci zberateľ blízko. Dobrým odporúčaním na začiatok je mať dostatok informácií a neustále sa vzdelávať napríklad formou špecializovanej literatúry.

Aj tu platí, že lepšie je raz vidieť na vlastné oči, než na obrazovke monitoru. Nápomocnou môže byť návšteva múzeí ako aj špecializovaných predajcov starožitností. Takíto predajcovia sú skutočne neoceniteľným zdrojom informácií o danom predmete. Keď vycítia úprimný záujem, väčšinou veľmi radi a nadšene povedia všetko, na čo sa ich človek spýta a čo o predmete vedia.

Skvelou príležitosťou sú veľtrhy starožitností, na ktorých odborníci overujú pravosť ponúkaných predmetov za kupujúcich. Podobne zaujímavé sú aj aukcie, a to nielen pre začínajúceho zberateľa. Dôležité informácie ponúka priamo aukčný katalóg a predaukčná výstava umožňuje pozrieť si a ohmatať danú starožitnosť. Iste, možnou cestou, ako začať napĺňať svoju zbierku je v súčasnosti aj cez špecializované internetové portály. Je však potrebných viac vedomostí pre bezpečný online nákup starožitností. V tejto súvislosti môže byť pre niekoho nakupovanie v teréne menej pohodlné, ale určite je bezpečnejšie a bohatšie na nové cenné skúsenosti a poznatky. Navyše, nie je nad užitočné osobné kontakty.

Hodnota závisí od viacerých faktorov

Určujúcimi faktormi pri starožitnostiach je ich stav, vek, vzácnosť a to, ako je daný predmet žiadaný. Stav je mimoriadne dôležitý najmä pri sériovo vyrábaných predmetoch, ten vo vynikajúcom stave bude vždy väčším prínosom, ako „unavený“ exemplár. Vek je tiež dôležitý, ale nie tak, ako si mnohí myslia. Napríklad dizajnové muránske sklo z 50. rokov 20. storočia je aj desaťkrát hodnotnejšie ako rímske sklo. A mahagónová stolička z 18. storočia dosahuje iba zlomok ceny originálnej stoličky Gio Ponti Superleggera z roku 1957. Vzácnosť je tiež veľmi dôležitá. Príkladom je porcelán z Worcesteru pochádzajúci z 18. storočia – kým hodnota predmetov so spoločnými vzormi klesla, cena za raritné vzory a tvary vyletela nahor. A azda najdôležitejšou je intenzita záujmu o daný kúsok. Ak má veľa ľudí záujem o rovnakú vec, odrazí sa to na cene. Stačí si porovnať starý čínsky porcelán a nefrit.

Comments are closed.