old-3286952

Najvzácnejšie známky stoja milióny

Prvú známku vydali vo Veľkej Británii 1. mája 1840. Volajú ju Penny Black, pretože bola čierna a mala hodnotu jednej penny. Inak bol na nej už len portrét kráľovnej Viktórie a žiadne označenie krajiny, ako je zvykom dnes.
Známky sa masovo rozšírili v rámci poštovej reformy, ktorú vtedy Británia zaviedla a vzápätí sa stali aj obľúbeným zberateľským predmetom. Odhaduje sa, že dnes je na svete približne 70 miliónov zberateľov známok a každý rok sa v tomto biznise otočí okolo 12 miliárd eur. Najvzácnejšie známky sú tie, ktorých vzniklo len málo a používali sa krátko. Často sú na nich tlačové chyby, pre ktoré ich svojho času stiahli z obehu no dnes sú o to raritnejšie. Pre mnohých zberateľov sú formou investície.

Obrátená Jenny – 1,1 milióna eur
V roku 1918 vydali v USA sériu známok s vyobrazením lietadla Curtiss JN-4 Jenny. Na jednom table so 100 známkami sa však podarilo lietadlo otočiť hore nohami. Z tohto omylu sa stala jedna z najvyhľadávanejších amerických známok. Cena za kus sa postupne šplhala až na 800 000 eur, počas finančnej krízy sa však ich hodnota prepadla na menej ako polovicu. Dnes sú však opäť v kurze, v máji 2016 jeden exemplár stanovil rekord, keď sa vydražil za 1,14 mil. eur. Nikdy nepoužitý blok štyroch známok v perfektnom stave predali v roku 2005 za 2,5 milióna eur. Zaujímavosťou je, že aj číslo tohto spoločného listu je vytlačené naopka, rovnako ako lietadlo.

Prvé známky z Maurícia – 1,2 milióna eur
Boli to prvé známky britského Commonwealthu vydané mimo samotných Britských ostrovov a preto sú dnes také cenené. V roku 1847 vytlačili na Mauríciu známky s portrétom kráľovnej Viktórie. Červená mala hodnotu jednej penny a modrá stála dve. Dnes stoja omnoho viac, najmä preto, že červených je len 14 a modrých už len 12. Sú obľúbeným investičným predmetom, ale pozor! S rovnakou obľubou ich aj falšujú.
Jeden exemplár sa v roku 2011 predal za 1,2 milióna eur. Unikátnu kombináciu oboch známok nalepených na jednej obálke vydražili v roku 1993 za sumu, ktorá sa dnes po zarátaní inflácie rovná 4 miliónom eur!

Bádenská chybotlač – 1,3 milióna eur
Nemecký štát Bádensko si začal tlačiť vlastné známky v roku 1851. Tie s hodnotou 6 grajciarov mali mať zelenú farbu, tie za 9 grajciarov boli ružové. Omylom však aj niekoľko známok s hodnotou 9 grajciarov vytlačili v zelenej farbe. Dnes sú známe iba štyri kusy, jediný exemplár, ktorý nebol nikdy použitý, vydražili v roku 2008 za 1,32 mil. eur. Jedna z týchto známok istý čas držala svetový rekord, keď ju v roku 1985 predali za 2,6 milióna nemeckých mariek.

Žltý trojšiling – 1,95 milióna eur
Ďalšia chybotlač sa podarila v roku 1855 vo Švédsku. Trojšilingové známky boli vtedy modré a osemšilingové žlté. Omylom vzniklo však aj neznáme množstvo trojšilingových známok v žltej farbe. Pri tlači si chybu nikto nevšimol, známka sa dostala normálne do obehu. Opečiatkovali ju 13. júla 1857 v dedine Nya Koparberget 150 km od Uppsaly. Prvý zberateľ si ju všimol až v roku 1886 na starej obálke na povale svojej babičky. Keď sa v ďalších rokoch neobjavil žiadny iný kus, bolo jasné, že ide o jedinú zachovanú známku s touto chybou, čo jej hodnotu zvyšuje. Naposledy sa v roku 2010 predala za 1,95 mil. eur.

Jednocentová Magenta z Britskej Guiany – 8 miliónov eur
Najdrahšia známka na svete vznikla vďaka náhode. Na ostrove, ktorý sa dnes volá Guayana, mali v roku 1856 začať používať britské známky. Ich dodávka však meškala a tak si núdzovo vytlačili vlastné. Tá s hodnotou 1 cent bola na magentovom podklade a je na nej obrázok plachetnice s latinským mottom ostrova. Jediný dochovaný exemplár bol použitý – obstrihli mu vtedy rohy, je na ňom pečiatka a podpis poštového úradníka. Pri posledných štyroch predajoch táto známka zakaždým zlomila svoj vlastný svetový rekord. Naposledy v roku 2014 stála 8 miliónov eur.

Najdrahšia československá známka – 350 000 eur
Presne pred 100 rokmi vznikali prvé československé známky pretlačením pôvodných rakúsko-uhorských. Na jeden kus však vytlačili nový nápis hore nohami a to z neho spravilo najvzácnejšiu známku v našej histórii. Nachádzala sa v zbierke známeho českého filatelistu, 75-ročného Ludvíka Pytlíčka zo Semil. Ten začal zbierať známky ako 10-ročný. Vtedy ešte netušil, že raz bude mať najväčšiu zbierku československých známok z rokov 1918-1939. Hodnotu zbierky ocenili zahraničné poisťovne na 4 milióny eur. Pytlíčkove deti však vášeň pre filateliu nezdedili a tak začal vlani svoje známky rozpredávať. Zlatý klinec celej zbierky tento rok v marci vydražili za 9 miliónov korún (350 000 eur). To už je slušný nárast oproti pôvodnej hodnote 4 koruny!
Známka bola naposledy v aukcii v roku 1928, kedy zomrel jej prvý majiteľ Jaroslav Šula. V Brne sa vtedy vydražila za 32 000 korún, čo bola výnimočná suma. Po roku 1945 ju zabavil štát, k pôvodnému majiteľovi sa vrátila v reštitúcii po roku 1989. Sám Pytlíček ju kúpil v roku 1996 za 2,6 milióna korún. Tento rok stála 9 miliónov, z toho 7,8 milióna pripadlo Pytlíčkovi a zvyšok je provízia aukčnej siene. Zberateľ si za utŕžené peniaze chcel kúpiť auto a cestovať s rodinou po svete.


Počet listových zásielok má dlhodobo klesajúci trend a ak niečo posielate, väčšinou vám nominálnu hodnotu na obálke označia strojom. Známky by sa tak mohli zdať už prežitkom. Táto tradícia je však stále silná a ak chcete svoj list poslať štýlovo s nalepeným pekným malým obrázkom, máte šancu aj dnes. Len na tento rok naplánovala Slovenská pošta vydanie 25 rôznych známok v hodnote od 0,50 eur do 2,80 eur. Často ide o hotové umelecké diela, ktoré vznikajú pri špeciálnej príležitosti. Náklad týchto známok vôbec nie je malý, väčšinou sa pohybuje okolo 200-tisíc kusov. Najviac známok bolo naplánovaných s motívom Veľkej noci a potom Vianoc. Obe majú hodnotu 0,50 eur a náklad 1,8 milióna kusov. Najmenej je tento rok známok s hodnotou 2,80 eur a s motívom 1150. výročia uznania slovanského liturgického jazyka. Vydali ich 3. mája spoločne s Vatikánom – ani tých však nie je úplne málo, vyšli v náklade 60 000 kusov.

Comments are closed.