HRA1 POLO20180603_Ebreichsdorf-182

Koníček, ktorý ľahko prerastie do vášne

Krásne dámy v klobúkoch, elegancia britskej aristokracie, ušľachtilé kone a nekonečná dávka vášne, adrenalínu a férových súbojov. Hovoríme o konskom póle. Športe, ktorý pre jeho hráčov znamená vášeň a životný štýl a pre jeho fanúšikov športové podujatie na ktoré sa nemusia báť vziať deti, či psa a obliecť si niečo športovo elegantné. A mnohí možno neviete, že konské pólo zapúšťa svoje korene aj na Slovensku a my sme mali tú česť byť svedkami najvýznamnejšieho podujatia pre slovenské Pólo – Polo & Charity Slovakia Open 2018.

Na takmer rozprávkovom zámku Ebreichsdorf neďaleko Viedne sa zišla prvú júnovú nedeľu slovenská elita a milovníci tohto ušľachtilého športu, aby si užili highlight sezóny. Atmosféru pohody umocňovalo krásne počasie, voňavý zelený trávnik, ktorý by bol okrasou aj nejedného golfového ihriska a nevtieravá vôňa grilovaných dobrôt, ktoré dávali tušiť, že nudiť sa nebudú ani nešportové typy ako ja. Nechcem prezrádzať pointu, ale viac som sa ani nemohol mýliť a gril som takmer nestihol.
Na Polo & Charity Slovakia Open 2018 som prichádzal ako relatívne nepopísaná kniha. O tomto športe som počul len z rozprávania priateľov, ktorí tejto vášni prepadli a z filmov, či kníh, ktoré sa odohrávali v Spojenom kráľovstve a jeho bývalých kolóniách. Tušil som však, že to bude jeden z tých zážitkov, na ktoré sa nezabúda. Doposiaľ som nerozumel tej iskre v očiach, ktorú hráči póla majú, keď o svojom športe rozprávajú.
V Ebreichsdorfe som sa venoval obľúbenému smalltalku so známymi a koštovke tekutej ponuky značky Pommery. Jedným uchom som počúval riaditeľa turnaja Petra Godányiho, ktorý rozprával o histórii tohto športu a o samotnom podujatí. Až som sa zrazu pristihol, že so záujmom sledujem parádu koní a ich jazdcov z jednotlivých tímov. Raz darmo, prirodzená elegancia poväčšine kobýl, ktoré sú vyšľachtené špeciálne pre tento šport brala dych. Na zvieratách bolo vidieť, že milujú pohyb. Keď ich silné zadné nohy zabrali po pokyne svojho jazdca, sa mi až nechcelo veriť, že 250 koní pod kapotou dokáže vyvinúť väčšiu akceleráciu.
Vtedy mi to došlo. Pólo, respektíve jeho variant sa datuje zhruba 2500 rokov do minulosti. Niet sa čo diviť, že tento šport stihol dospieť a vytvoriť si aureolu vznešenosti, ale aj dobrodružstva. Do súčasnej podoby ho dopracovali nudiaci sa britskí dôstojníci v Indii a kolóniách. Možno preto dodnes ostáva konské pólo športom gentlemanským. Pozor, vôbec nie je iba športom mužov. Pólo je až netradične moderné a dámy sú viac ako vítané a zmiešané tímy sú bežné. Šport je to zároveň nebezpečný a rýchly. Neustále sa meniaca trajektória lopty núti jazdcov predvádzať svoje umenie a robiť otočky, ktoré by nejeden človek nezvládol ani bez koňa a už vôbec nie s hracou palicou.
Sledovať cválajúce kone a šikovnosť hráčov je skutočne dych berúci zážitok. Všetky štyri čaky (alebo štvrtiny) každého zápasu boli zaujímavé. Pravidlá našťastie nie sú zložité a riaditeľ turnaja Peter Godányi navyše každý zápas komentoval a vysvetľoval aj nám laikom, čo sa vlastne na trávniku deje. Princíp je jednoduchý. Treba streliť čo najviac gólov, ktoré platia nech preletia cez cieľové tyčky akokoľvek vysoko. Len sa do nich trafiť… Zaujímavosťou bolo, že po každom góle sa menili strany a nepozorný divák, ktorý bol na chvíľu odlákaný od zápasu chutnou delikatesou, alebo drinkom tak musel dávať pozor, že či sa vlastne jeho tím bráni, alebo útočí.
Tentokrát sme sa zúčastnili už dvanásteho ročníka turnaja majstrovstiev Slovenska v póle. Boj o tretie miesto medzi klubmi Chivas a Allen & Overy nakoniec dopadol víťazne pre prvého menovaného v napínavom zápase. Ukázalo sa, že vďaka svojim pravidlám a spôsobu stavania tímov sú naozaj sily medzi špičkami vyrovnané. Prvenstvo obhajoval tím J&T Banky proti ktorému nastúpil ambiciózny mužsko-ženský tím Pommery – Amadeus. Slovenské farby, i keď bez účasti slovenského hráča boli nakoniec obhájené. S najnižším hendikepom, ale hádam s najväčším rozhľadom bol v tíme aj profesor Ingo von Morgenstern, ktorý aj vo svojej šesťdesiatke rád vysadne na koňa pustí sa do hry spolu s mladšími spoluhráčmi. „Toto bol azda najtesnejší a najrýchlejší zápas, ktorý sme tu odohrali. Oba tímy boli vyrovnané a bojovali sme do poslednej sekundy a víťazstvo má pre nás skutočne veľkú cenu,“ povedal po zápase kapitán víťazného tímu.
„Som nesmierne rád, za sa nám darí držať úroveň turnaja a slovenských tímov na najvyššej regionálnej hendikepovej úrovni porovnateľnej s top podujatiami európskej série národných Open. Tento úspech je potvrdený enormným záujmom medzinárodných tímov o nomináciu ako aj zadosťučinením dlhoročnej práce pri príprave tohto významného podujatia“ zhodnotil dvanásty ročník Peter Godányi, riaditeľ turnaja, I.Polo Klub Bratislava 1888.

Je veľmi ťažké zhodnotiť, že komu by so zážitok zo sledovania póla neodporúčal. Je presne na pomedzí zdravo luxusným piknikom, športovým podujatím a netradičným zážitkom. Výborne sa zabavia deti, dámy majú milión príležitostí na klebetenie a vlastne aj páni. K tomu chutné jedlo a drinky a v neposlednom rade nádherné kone a vzrušujúca hra. Takto si predstavujem nedeľný relax.

Rozhovor s Richardom Drasche-Wartinberg

Barón Richard Drasche-Wartinberg je rakúsky aristokrat, ktorého rodinné sídlo opäť hostilo prestížny turnaj Slovakia Open 2018. Krásny zámok a jeho záhrady pritom vyzerali po krátkej ruskej okupácii po Druhej svetovej vojne ako nenávratne stratené, no rodine sa podarilo zámok Ebraichsdorf zachrániť a pretvoriť ho spolu s parkom do dnešnej podoby. Barón Drasche sa v roku 1991 zaslúžil o návrat konského póla do Rakúska a odvtedy sa jeho sídlo stalo hostiteľom pre najprestížnejšie turnaje regiónu. Je prezidentom Rakúskej asociácie póla.

Čo je vlastne konské pólo? Je to hobby? Je to šport? Alebo je to vášeň?

Určite vášeň potrebujete. Bez nej totiž polo nemôže fungovať. Je to totiž šport, ktorý vyžaduje odhodlanie, množstvo energie a množstvo šikovnosti. Extrémne dôležitá je ale aj odvaha. Je to rizikový šport, keď hráte pólo musíte byť pripravený na pády a prijať toto riziko. Samozrejme férovou hrou podľa pravidiel viete toto riziko znížiť, takisto tréningom, ale sme len ľudia a nikto nedodržiava pravidlá na 100%, to by sa stratilo vzrušenie. Ale aby som odpovedal na vašu otázku. Pólo je mixom hernej šikovnosti, tímovej spolupráce, oddanosti a nadšenia.
O póle sa hovorí, že je gentlemanským športom.

Naozaj sa tak musia hráči aj správať?

No minimálne by sa tak správať mali (smiech). Gentleman sa musí vedieť správať vhodne a musí mať silnú sebakontrolu. A pri takom športe ako je pólo je sebakontrola veľmi dôležitá. Musíte vedieť ovládnuť svoju vášeň a emócie, keďže sa rútite na súpera vo veľkej rýchlosti a s nebezpečnou palicou. Je dôležité nájsť správny balans, kedy ide o férový súboj a kedy o surovú bitku.

Vy ste kedy tejto vášni prepadli?

Bolo to pred 27 rokmi. Samozrejme už predtým som mal ku koňom veľmi blízko a bol som aktívny jazdec. Možno viete, že pólo sa v Rakúsku hralo až do začiatku Druhej svetovej vojny. A potom zmizlo. V roku 1991 som sa preň nadchol a priniesol ho do Rakúska späť.

Nebol to risk oživovať šport, ktorý sa 50 rokov nehral?

Samozrejme že áno. Vždy je to riziko, keď niečo začínate od nuly. Ale pokiaľ sa neodvážite vykopať základy, tak sa nikdy nedozviete, že či bude vaša stavba úspešná. Začalo to v roku 1991 len s mojimi dvoma priateľmi. Podpichovali ma, že žiješ blízko Viedne a máš krásny park, ktorý je ideálny na pólo. Faktom je, že bez týchto pozemkov by sme začať nemohli. Ale vidíte, že sa nám to podarilo.

Takže úspešný príbeh?

Vidíte, že sa tu stále hrá pólo. Podarilo sa nám vybudovať slušne fungujúci biznis, ktorá adekvátne prosperuje. Tak ako každý potrebuje veľa času, práce, starostlivosti – nič sa nespraví samo. Ja navyše musím rozdeľovať náklady na moje hobby a na tie, ktoré súvisia s prevádzkou spoločnosti. Nie je to ľahký biznis. Nie je to šport s veľkými maržami ako futbal, či tenis. No darí sa nám fungovať a udržiavať, aby sa pólo naďalej mohlo hrať a organizujeme okolo 8 turnajov ročne.

A stíhate popri biznise ešte vysadnúť na koňa?

Veru áno. Som vo svojich 75 rokoch asi najstarší hráč. Samozrejme už sa nezúčastňujem každého turnaja, hrám možno na dvoch – troch ročne. Ostatné si už viem vychutnať aj z pozície organizátora, či diváka.

Comments are closed.