FILE - In this July 15, 2017, file photo, Tesla and SpaceX CEO Elon Musk responds to a question by Nevada Republican Gov. Brian Sandoval during the closing plenary session entitled "Introducing the New Chairs Initiative - Ahead" on the third day of the National Governors Association's meeting in Providence, R.I. Tesla says it’s put together a 10-year compensation package for Musk that pays him based on certain market cap and operational milestones he hits - otherwise he gets nothing. The electric vehicle maker says Tuesday, Jan. 23, 2018, its market cap would have to grow to $650B for Musk to fully vest. (AP Photo/Stephan Savoia, File)

Chce byť na Marse skôr ako NASA

Vizionár, priekopník, fantasta. Aj takto označujú Elona Muska. Rodák z JAR, ktorý má tiež americké a kanadské občianstvo je jedným z najbohatších a najvplyvnejších ľudí sveta. Jeho majetok sa odhaduje na sedemnásť miliárd dolárov, ktoré zarobil najmä vďaka úspešným projektom ako PayPal alebo Tesla.

Musk viackrát vyslovil myšlienku, že jeho cieľom je zmeniť svet a život všetkých ľudí. Dosiahnuť to chce napríklad podporou obnoviteľných zdrojov energie, zmenami v doprave a predovšetkým tým, že sa človek stane multiplanetárnym druhom. „Ľudstvo sa v budúcnosti bude musieť vybrať jedným z dvoch smerov. Buď sa stane multiplanetárnym druhom, ktorý cestuje vesmírom, alebo uviazne na jednej planéte až kým ho niečo nevyhubí,“ zdôraznil Musk.

Lacnejšie vesmírne cestovanie

V roku 2002 založil spoločnosť SpaceX, ktorej cieľom je vybudovať obývateľnú základňu na Marse. Musk chce poslať ľudí na planétu ešte o niečo skôr, ako to plánuje NASA (spomína sa rok 2024). K tomuto cieľu vedie dlhá a náročná cesta, no Musk ukázal, že ide o splniteľný cieľ, ktorý môže dosiahnuť aj súkromná firma. SpaceX už má za sebou viacero úspechov a prvenstiev. Prvým dôležitým krokom bolo vytvorenie vlastných nosných rakiet a kozmických lodí. A to navyše takým spôsobom, aby sa náklady na vesmírne cestovanie znížili na prijateľnejšiu úroveň. Firma vyvinula rakety Falcon (Sokol), ktoré je možné použiť opakovane. Po viacerých testoch a neúspešných pokusoch nastal zlom v decembri 2015, keď raketa Falcon 9 Full Thrust dokázala úspešne odštartovať, vyniesť na obežnú dráhu satelity a potom sa jej prvý stupeň vrátil na Zem, aby nepoškodený vertikálne pristál.
Práve opätovné využitie nosných rakiet je najlepšou cestou, ako znížiť náklady na jednotlivé vesmírne misie či samotnú prepravu na Mars. Najvyššia trieda rakiet Falcon Heavy má byť schopná dopraviť na obežnú dráhu takmer 64 ton materiálu a disponovať bude 27-mimi motormi. Momentálne prebieha jej testovanie. Pri misiách na Mesiac či Mars s ľudskou posádkou má byť následne použitá jej vylepšená verzia BFR (Big Falcon Rocket).

Cargo misie na ISS

Firma SpaceX dosiahla významný míľnik v máji 2012, keď sa jej kozmická loď Dragon, vynesená do vesmíru raketami Falcon, spojila s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). Ako vôbec prvá kozmická loď v histórii, ktorú vyvinula súkromná spoločnosť. V súčasnosti už automatizované misie SpaceX lietajú k ISS pravidelne, keďže NASA po zrušení misií raketoplánov, nemá ako inak dopravovať zásoby na vesmírnu stanicu. Prvý kontrakt na dvanásť „cargo“ misií mal hodnotu 1,6 miliardy dolárov a SpaceX má celkovo vykonať dvadsať takýchto ciest. Okrem nej lieta k ISS s nákladmi aj druhá súkromná spoločnosť Orbital Sciences. Astronautov prepravujú výhradne ruské Sojuzy.

Hlavný cieľ: Mars

Doterajšími misiami získalo SpaceX množstvo poznatkov potrebných pre ďalší vývoj technológií. Musk je tak každým rokom o niečo bližšie k naplneniu svojho hlavného cieľa – dostať ľudí na Mars. Pôvodne plánoval, že prví ľudia sa dotknú povrchu Marsu niekedy okolo roku 2021 a do roku 2040 bude na planéte ľudská kolónia s približne osemdesiatimi tisícami členov. Hoci odvtedy došlo k určitým posunom v dátumoch, Musk verí, že dokáže dostať ľudí na Mars skôr ako NASA či ruská a čínska národná vesmírna agentúra. Ďalším dôležitým krokom by mala byť návšteva obežnej dráhy Mesiaca, kam chce SpaceX na konci roku 2018 poslať dvoch vesmírnych turistov vo vesmírnej lodi Dragon2.
V nasledujúcich rokoch by mala k Marsu smerovať prvá vesmírna loď. Pôjde o automatizovanú misiu bez ľudskej posádky, ktorej cieľom bude skúška technológií a tiež doprava nákladu potrebného pre vybudovanie zázemie na Marse. Ďalšie misie s potrebným nákladom by mali odštartovať v roku 2020 a 2022. Nedávno však Musk oznámil, že došlo k zdržaniu pri vývoji pristávacieho systému, čo môže oddialiť samotné misie. Podľa optimistického scenára by mala prvá posádka smerovať k Marsu v roku 2024. Aj v tomto prípade však môže dôjsť k odsunutiu na neskoršie štartovacie okno.

Randezvous vo vesmíre


Pri misiách s ľudskou posádkou budú využívané stroje vyvíjané SpaceX v rámci samostatného projektu ITS (Interplanetary Transport System). Tento systém má pozostávať z troch základných častí: nosná raketa, kozmická loď a tanker.
Podľa súčasných plánov bude nosná raketa BFR vybavená motormi Raptor, ktoré ako palivo používajú zmes tekutého kyslíka a tekutého metánu. Jej úlohou bude vyniesť do vesmíru kozmickú loď, respektíve tanker. V súlade so znižovaním nákladov budú rakety použiteľné opakovane.
Samotná vesmírna loď s dĺžkou až 50 metrov by sa mala volať Heart of Gold (Srdce zo zlata) podľa lode zo Stopárovho sprievodcu galaxiou. Taktiež by mala používať motory Raptor a cestu na Mars zvládnuť za približne tri mesiace. Okrem posádky bude schopná prepraviť aj 450 ton nákladu. Po pristáti na Marse sa zároveň stane prvý habitatom.
Treťou časťou konceptu ITS je tanker, ktorý má skladovať pohonné hmoty na obežnej dráhe Zeme, keďže kozmická loď s plnou zásobou paliva by bola pre nosnú raketu príliš ťažká. Palivo sa z tankeru do lode doplní počas takzvaného „randezvous“, pričom pre jedno „natankovanie“ bude potrebných až päť tankerov.
Aby však mohli ľudia reálne žiť na Marse je ešte potrebné vyriešiť viacero ďalších problémov týkajúcich sa napríklad radiácie, výkyvov teplôt či gravitácie.

Comments are closed.