oldtimer-1256543

Auto ako umenie? Elegantná rýchlosť? Bugatti!

Rolls Royce, Maybach, Aston Martin, Ferrari… História pozná nemálo slávnych značiek. Všetky však zatieni príbeh, ktorý začal pred takmer 110 rokmi písať geniálny taliansky konštruktér Ettore Bugatti.

Patron, ako ho všetci nazývali, vytvoril autá, ktoré sa vnímali a vnímajú ako umelecké diela. Fascinujú nielen konštruktérov, ale aj laikov. Mladý Ettore, vyrastajúci v rodnom Miláne, bol umením obklopený. Jeho otec, Carl Bugatti, patril na prelome storočí k významným architektom, maliarom, módnym návrhárom, výrobcom nábytku a hudobných nástrojov. Aj Ettore sa chcel stať umelcom, no jedného dňa sa pustil do stavby motorovej trojkolky a vyhral s ňou deväť z desiatich pretekov. Odtiaľ už nebolo ďaleko k stavbe skutočného automobilu. Ten sa zrodil v roku 1901 a na Milánskom obchodnom veľtrhu získal najvyššie ocenenie. Skončil v garáži baróna de Dietricha z Niederbronnu, ktorý v mladom Ettorem vycítil obrovský talent a schopnosť spojiť krásu a majstrovskú technickú precíznosť. Dietrich sa stal Bugattiho sponzorom, vďaka čomu vznikla prvá séria vozidiel.

Čistokrvné Bugatti si však počkalo na svoj zrod až do roku 1908. Ettore ho skonštruoval v kôlni svojho domu a o dva roky neskôr, teda v roku 1910, založil vlastnú spoločnosť Bugatti na nemecko-francúzskom pomedzí v Molsheime. Už v prvom roku postavil päť áut, z toho jedno pretekárske. Oslnivú športovú kariéru odštartovala značka druhým miestom na 24-hodinových pretekoch Le Mans v roku 1911. Prvá svetová vojna znamenala v Ettoreho plánoch škrt cez rozpočet. Našťastie ochránil tri nové motory tým, že ich zakopal na neznáme miesto. Po skončení vojny ich osadil do nových áut a v roku 1920 porazil vďaka ľahkej konštrukcii v Le Mans oveľa výkonnejšiu konkurenciu. O rok neskôr obsadili jeho autá, už s typickou maskou chladiča v tvare podkovy, hneď prvé štyri miesta na GP v Brescii.

Tí, ktorí s Patronom pracovali, tvrdili, že ho nikdy nevideli za rysovacou doskou. Nosil so sebou len ústrižky s kótami a číselnými údajmi. Tie však boli také presné a opracovanie súčiastok také dokonalé, že motory Bugatti nepoužívali okrem výfukových tesnení žiadne iné. Ettore tvrdil, že svoje autá navrhuje sám až po poslednú skrutku. Nemal pritom technické vzdelanie. Zato mal čas na ženy a kone, ktoré boli jeho veľkou slabosťou.

Tak sa zrodil v roku 1924 aj Typ 35, ktorý z Bugattiho urobil legendu. Osemvalcový stroj exceloval jazdnými vlastnosťami a úžasným dizajnom. Jeho motor mal rozvod OHC, tri ventily na valec, päťkrát uložený kľukový hriadeľ a výkon 95 koní. Z tohto modelu vznikli lacnejšie 4-valcové deriváty ako Typ 37 (60 koní), ale aj drahšie kompresorové varianty, napríklad Typ 39 s výkonom až 120 koní. Model 35 kraľoval pretekom Grand Prix až do roku 1931. Len prvé tri sezóny nazbierali bugatky 1045 víťazstiev. V roku 1927 to bolo ďalších 805. Za ich volantmi vyrástli také hviezdy ako Luis Chiron alebo René Dreyfus.

Po nástupe značiek Maserati a Alfa Romeo, konštruovaných Enzom Ferrarim, no najmä nemeckých áut, sa začali nad značkou Bugatti sťahovať mračná. Ettore ešte vyvinul zlepšené modely 53 a 54 s päťlitrovými 8-valcami a výkonom až na 300 koní, no boli ťažké a doplácali aj na Bugattiho tvrdohlavé odmietanie hydraulických bŕzd. Posledné veľké víťazstvo si Bugatti zapísal v roku 1934 na Veľkej cene Belgicka. Po roku 1936 sa prakticky stiahol z pretekárskych tratí. V roku 1939 zomrel pri automobilovej nehode Bugattiho syn Jean. Ettore sa následne presťahoval do Paríža a vedenie firmy prenechal druhému synovi Rolandovi.

Popri pretekárskych autách vznikali aj luxusné a drahé osobné modely. Najslávnejšia bola nepochybne limuzína Bugatti Royale, vyrábaná v rokoch 1927 až 1933. Išlo o dobovo najluxusnejší a najdrahší model auta, ktorý zatienil všetko, čo dovtedy jazdilo na štyroch kolesách. Royale meralo 6,5 metra, vážilo 3175 kg, z toho len 14-litrový radový osemvalec s výkonom 300 koní, rovných 380 kg. Motor potreboval 23 litrov oleja a 42 litrov chladiacej kvapaliny. S trojstupňovou prevodovkou dosahoval rýchlosť 200 km/h.

Pôvodne malo vzniknúť 25 kusov, nakoniec bolo postavených iba sedem, z ktorých sa zachovalo šesť. Zvyšné motory Bugatti využil ako pohon luxusných aerodynamických motorových vozňov s rýchlosťou 200 km/h, keďže okrem áut vyrábal aj vlaky, rýchlostné motorové člny a letecké motory. Ešte vzácnejšie je Bugatti 57 SC Atlante, ktorého dizajnér bol Ettoreho syn Jean. Športové kupé s aerodynamickou karosériou, skloneným čelným oknom a radovým preplňovaným 8-valcom s výkonom 210 koní dosahovalo v roku 1936 rýchlosť 210 km/h. Vyrobili sa však len tri kusy. Históriu starej epochy automobilov Bugatti uzavrela druhá svetová vojna. Po nej ešte síce Bugatti predstavil luxusný sedan 101, no jeho výroba sa skončila niekoľkokusovou sériou. Ettore Bugatti zomrel v roku 1947 v Paríži.

Nová história značky Bugatti sa začala písať až v roku 1988. S podporou Bugattiho syna odkúpilo práva na legendárnu značku konzorcium podnikateľov pod vedením talianskeho multimilionára Romana Artioliho. V Campogalliane neďaleko Modeny založili spoločnosť Bugatti Automobili. Kým sa stavala nová továreň, dizajnérske štúdio Italdesign predstavilo v roku 1990 na autosalóne v Turíne koncept kupé Bugatti ID 90 so 690-koňovým motorom. Nakoniec však dostalo prednosť menej futuristické kupé EB 110 návrhára Marcella Gandiniho s preplňovaným 12-valcom s objemom 3,5 litra a prevodovkou s priamym radením.

Kupé s krídlovými dverami dosahovalo rýchlosť 340 km/h. Vzniknúť malo do 400 kusov, nakoniec ich bolo len 126. Artioli sa pokúsil ešte o vývoj luxusnej limuzíny EB 112, ktorú navrhlo opäť štúdio Italdesign, no spoločnosť v roku 1997 zbankrotovala.

KO rok neskôr odkúpil značku koncern Volkswagen. Znovuzrodenie avizoval štúdiou limuzíny Bugatti EB 118 s 18-valcovým motorom, neskôr konceptom luxusného kupé EB 218, superšportom EB 18/3 Chiron, tiež z dielne Italdesignu, a nakoniec konceptom 18/4 Veyron z pera Hartmuta Warkussa, šéfa dizajnu VW.

Koncern založil v roku 2000 novú automobilku v historickom sídle v Molsheime a po piatich ďalších rokoch priviedol na svet dovtedy najvýkonnejšie a najdrahšie auto planéty – 1001 koňový Veyron s cenou jeden milión 300 tisíc eur. Zaujímavosťou je, že dizajn exteriéru tohto superšportu vytvoril slovenský dizajnér Jozef Kabaň. Jeho výroba prebiehala v rokoch 2005 až 2015.

Po vypuknutí aféry Dieselgate nebolo jasné, či Volkswagen dokončí projekt nasledovníka Veyronu. Lenže výkladná skriňa technológií dostala nakoniec zelenú. Chiron je nepochybne najdrahším autom planéty s cenou dva milióny 400 tisíc eur. Automobilka z Molsheimu tvrdí, že z jeho plánovanej 500-kusovej série má už predaných tretinu produkcie. Auto pomenované po fenomenálnom jazdcovi Louisovi Chironovi, je naozaj mimoriadny stroj, ktorý sa aj v čase „hybridizácie“ spolieha výlučne na brutálnu silu spaľovacieho benzínového motora. Ten vychádza síce z pôvodného 8-litrového 16-valca, ale prakticky každá jeho časť bola prepracovaná. Pre odľahčenie používa množstvo titánu a karbónu.

Chiron disponuje výkonom 1500 koní a môže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 420 km/h, čo nie je, mimochodom, maximum. V ďalšom rozlete mu bráni obmedzovač. Stovku zvláda Chiron za 2,5, dvojstovku za 6,5 a trojstovku za 13,6 sekundy. Čo vlastne možno ešte od auta chcieť?

Jozef Kabaň
Slovák, ktorý dizajnoval Bugatti

Narodil sa 4. januára 1973 v Námestove. Jeho nadanie pre kreslenie áut si všimli už učiteľky na Ľudovej škole umenia v Námestove. Po strednej Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici (umelecký dizajn) pokračoval od roku 1991 štúdiom produktového a priemyselného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ako študent sa zúčastnil dizajnérskej súťaže pre značku Škoda, v ktorej získal druhé miesto a možnosť pracovať pre koncern VW – najskôr ako praktikant, neskôr ako dizajnér exteriéru automobilov. Volkswagen ho finančne podporoval v ďalšom štúdiu na londýnskej Royal College of Art v odbore „dizajn vozidiel“. Stal sa prvým Slovákom, ktorý túto školu absolvoval. V poslednom roku štúdia získal cenu „Giorgio Giugiaro Award for Design Innovation.“

V roku 1999 sa dostal do tímu dizajnu superšportu Bugatti Veyron, ktorý viedol šéfdizajnér VW Hartmut Warkuss. Bol v ňom zodpovedný za návrh exteriéru. Podieľal sa tak na vývoji od prvých nákresov (prvá štúdia bola zverejnená v Tokiu 1999) až po začiatok produkcie v roku 2003 (v auguste 2003 bol vyrobený prvý plne funkčný prototyp). V roku 2003 odišiel Warkuss do dôchodku a tak Kabaňa prezentovali ako dizajnéra Veyronu, napriek tomu, že vtedy už od VW prešiel k Audi. Tu sa za tri roky vypracoval na vedúceho Centra pre dizajn exteriéru. Od februára 2008 zastával funkciu vedúceho oddelenia designu značky Škoda. V roku 2014 predstavil dizajnovú štúdiu Škody VisionC, z ktorej vychádzajú súčasné modely tretej generácie Octavia, Fabia a Superb.
Začiatkom roku 2017 odišiel do automobilky BMW group, kde navrhuje všetky nové BMW okrem elektrických (BMW i) a športových (BMW M) modelov.

Comments are closed.