Ako sa ťaží zlato

Zlato je drahý kov, ktorý má emocionálnu, kultúrnu a finančnú hodnotu. Trh zlata je veľký a komplexný. Ťaží sa na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy, z ktorých sa potom expeduje po celom svete, napríklad centrálnym bankám, investorom, technologickým spoločnostiam či klenotníkom. A pretože je zlato cenné a nekoroduje, používa sa aj do rôznych výrobkov, pričom funguje živý trh s jeho recykláciou. Kým sa zlato stane predmetom obchodu vo svete ľudí, musí prejsť dlhou cestou súvisiacou s jeho ťažbou. Vo voľnej prírode totiž skôr nájdete 5-karátový diamant ako uncu (28,3495 g) zlata.

Ťažba zlata sa nám často spája s obrazom ľudí v helmách pracujúcich v podzemí. To je však len jedna etapa dlhého a zložitého procesu. Predchádza jej významný prieskum a vývoj, aby sa čo najpresnejšie stanovila veľkosť ložiska a nakoľko je z neho možné efektívne, bezpečne a zodpovedne zlato vyťažiť. Môže trvať až 20 rokov (v priemere 10 rokov), kým sa ložisko dôkladne preskúma a baňa je pripravená na produkciu materiálu na rafinovanie.

Pri súčasných procesoch ťažby zlata sú z veľkej časti používané rovnaké techniky ako pri ťažbe zlata pred stovkami, ak nie tisíckami, rokov. Moderné procesy ťažby zlata využívajú akurát väčšie vybavenie a vylepšenú techniku, sú však v podstate založené stále na rovnakých princípoch ako v dávnej v minulosti. Je nutné ešte dodať, že modernosť produkcie zlata spočíva napríklad aj v tom, že ťažobné spoločnosti sú ohľaduplnejšie k dotknutým ľuďom a k prírode. V súčasnosti 60 až 70 % svetovej produkcie zlata pochádza z povrchových baní, zatiaľ čo zvyšok produkujú štôlne pod zemou.

Výskum baní (1 až 10 rokov)

Výskum zlatých baní je náročný a zložitý. Vyžaduje si značné množstvo času, finančných zdrojov a odborných znalostí v mnohých odborných disciplínach – napríklad v oblasti geografie, geológie, chémie a inžinierstva. Po zistení základných faktov o lokálnej geológii a potenciálnej životaschopnosti ložiska možno modelovať rudu a posúdiť uskutočniteľnosť ťažby.

Vybudovanie baní (1 až 5 rokov)

Vývoj zlatých baní je druhou etapou procesu ťažby. Zahŕňa plánovanie a výstavbu bane a súvisiacej infraštruktúry. Banské spoločnosti musia získať príslušné povolenia a licencie skôr, ako začnú stavať. Trvá to spravidla niekoľko rokov, v závislosti od konkrétneho miesta.

No nejde len o výstavbu samotnej bane. Podľa predpokladanej produkcie bane a na to potrebných kapacít, musia ťažobné firmy zabezpečiť aj výstavbu miestnej infraštruktúry a vybavenie na podporu logistických a prevádzkových potrieb. Vybudovanie baní teda poskytuje dlhodobú podporu miestnym obyvateľom a je jedným z kľúčových nástrojov hospodárskeho rozvoja, ktorý je ťažbou zlata neraz v danom regióne významne podporovaný.

Samotná ťažba zlata (10 až 30 rokov)

Fáza ťažby zlata predstavuje produkčnú životnosť bane, počas ktorej sa ruda extrahuje a spracúva na zlato. Spracovanie zahŕňa premenu horniny a rudy na kovovú zliatinu s podstatnou čistotou, ktorá zvyčajne obsahuje 60 až 90 percent zlata. Na baňu v priebehu jej životnosti vplýva niekoľko faktorov – napríklad cena zlata alebo hodnota vstupných nákladov, čo určuje, ktorú rudu v ložisku je rentabilné ťažiť. V časoch vyšších cien sa aj nízko kvalitná ruda stáva rentabilnou, pretože vyššia cena kompenzuje zvýšené náklady na jej ťažbu a mletie väčších objemov. Ak je cena nižšia alebo náklady stúpnu, môže nastať pravý opak. Plány zlatých baní sa preto pravidelne prehodnocujú podľa toho, ako sa menia podmienky na trhu a aktuálnych technických parametrov ťažby. 

Ukončenie prevádzky bane (1 až 5 rokov)

Ťažba v bani sa môže ukončiť z dvoch dôvodov. Buď sa zlatá ruda vyčerpá a už jednoducho nie je čo ťažiť, alebo sa ťažba zvyškov neoplatí. Ťažobné spoločnosti v takýchto prípadoch však svoje pôsobenie ani zďaleka nemôžu ukončiť. Ich zamestnancov čaká ešte viacero náročných úloh.

Aktivity po uzatvorení bane

Uzavretie zlatých baní je komplexný záväzok. Spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou zlata prevzali zodpovednosť za správu predmetnej lokality aj dlho po zatvorení a demontáži bane – zvyčajne to býva po dobu piatich až desiatich rokov, prípadne aj viac. Ide o obdobie, kedy sa územie bane uvádza do pôvodného stavu environmentálnej stability. Kultivuje sa pôda, vysádza sa zeleň a stromy. Ťažba zlata je totiž výrazným zásahom do celého ekosystému regiónu. Najväčšie otvorené zlaté bane predstavujú obrovské krátery, ktoré vidieť aj z vesmíru. Majú hĺbku takmer  kilometer a ich šírka neraz dosahuje aj štyri kilometre. Kráter Grasberg v Indonézii, Fort Knox Mine na Aljaške alebo Muruntau v Uzbekistane sú toho príkladom. To, ako by mal ukážkovo vyzerať priestor, kde predtým bola zlatá baňa, veľmi dobre ilustrujú fotografie druhej najväčšej ťažobnej spoločnosti na svete Newmont Mining.

Spracovanie zlata

Pri oddeľovaní zlata od rudy sa najčastejšie využíva proces kyanizácie. Pri  kyanizácii kovové zlato zoxiduje a rozpustí sa v alkalickom kyanidovom roztoku. Následne sa takto vzniknutý zlatý roztok oddelí od pevných látok. Pri rudách s vyšším obsahom zlata (viac ako 20 gramov zlata na tonu rudy) sa kyanizácia uskutočňuje vylúhovaním v nádržiach. Kaše rudy sú uložené s rozpúšťadlami v nádržiach vybavenými agitátormi (zariadenie na oddeľovanie látok). Pri extrakcii zlata z nízko kvalitných rúd sa praktizuje lúhovanie haldy – obrovské hromady týchto rúd sa postriekajú zriedeným roztokom kyanidu sodného, ten do nich postupne preniká a rozpúšťa v nich obsiahnuté zlato. V súčasnosti existujú veľmi dobre definované pravidlá pre bezpečné a zodpovedné používanie kyanidu, ktoré sú stanovené v medzinárodnom kódexe pre kyanidy.

Rafinovanie

Týka sa to procesov používaných na extrakciu a oddeľovanie drahých kovov v ťaženom materiáli z recyklovateľných výrobkov (šperky a elektronika). Dve metódy rafinovania zlata, ktoré sa najčastejšie používajú na odvodenie čistého zlata, sú proces Miller a proces Wohlwill. Prvý z nich využíva plynný chlór na extrakciu nečistôt, keď je zlato v bode tavenia. Proces Miller je rýchly a jednoduchý, ale produkuje zlato s čistotou iba 99,5%.

Proces Wohlwill zvyšuje čistotu na 99,99 % elektrolýzou. Pri tomto procese sa uskutočňuje odlievanie nečistého zlata do roztoku elektrolytu kyseliny chlorovodíkovej a chloridu zlata. Pod vplyvom elektrického prúdu zlato migruje k záporne nabitej elektróde (katóde), kde je obnovené do veľmi čistého kovového stavu, oddelené od takmer všetkých nečistôt.

Recyklácia starých mobilov môže byť zlatou baňou

A to doslova. Zlato sa dá totiž získať z kovošrotu starej elektroniky, čo potvrdzuje aj japonská spoločnosť Eco-System Recycling. Keď to svetové agentúry ešte v roku 2008 zverejnili, je celkom možné, že to z mnohých bežných ľudí zmenilo na novodobých zlatokopov a začali s „mestským dolovaním“ zlata. Fakty sú nespochybniteľné, pretože štúdia ďalšej japonskej recyklačnej spoločnosti Yokohama Metal Co Ltd, potvrdila, že tona zlatej rudy ponúka v priemere 5 g zlata, pričom rovnaké množstvo starých mobilov môže v sebe ukrývať až 150 g zlata. Zástupca spomínanej spoločnosti Eco-System Recycling sa v roku 2008 vyjadril, že firma zvyčajne za mesiac vyprodukuje zlaté prúty vážiace 200 až 300 kg s čistotou 99,99 %. Ich hodnotu vyčíslili na 5,9 až 8,8 milióna dolárov. To je zhruba rovnaký objem ako produkcia malej zlatej bane. Eco-System okrem starých mobilov ťaží kovy zo starých pamäťových čipov.

Baníctvo a ťažba zlata sa stáva geograficky čoraz rozmanitejšou. Je ďaleko od koncentrovanej ponuky pred štyrmi desaťročiami, kedy väčšina svetového zlata pochádzala z Južnej Afriky. Už v roku 2016 sa najväčším svetovým výrobcom zlata stala Čína so 14 % z celkovej ročnej produkcie. Žiadny región však nemá dominantu. Ázia ako celok produkuje 23 % z celkového novo vyťaženého zlata. Stredná a Južná Amerika produkujú približne 17 % z celkového objemu a Severná Amerika dodáva približne 16 % svetovej produkcie. Asi 19 % výroby pochádza z Afriky a 14 % zo štátov bývalého Sovietskeho Zväzu.

Celková úroveň produkcie ťažby sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila, aj keď podstatné nové objavy sú čoraz zriedkavejšie a úroveň produkcie je čoraz viac obmedzovaná. Ťažba zlata nereaguje rýchlo na ceny, pričom časový plán vývoja projektov a životný cyklus bane je veľmi dlhý. Ryžovanie či vyplachovanie zlata sú ďalšími metódami jeho ťažby fungujúce na podobnom princípe. Najmä však v prvom prípade ide výsostne o aktivitu pre dobrodruhov. Hľadať zlaté útvary v rieke je založené na vlastnosti zlata, ktoré je aj šesťkrát ťažšie ako iné minerály či skaly. Podľa novozélandských expertov na zlato je pravdepodobnosť, že takto objavíte zlomkové zlato, rovnaká ako výhra v lotérii. Stále je však dosť nadšencov po celom svete, ktorí sa o to pokúšajú. Získavanie riečneho zlata je totiž technologicky a finančne nenáročné, stačí mať veľa trpezlivosti a šťastie k tomu.

Comments are closed.