Ako čeliť následkom finančnej krízy?

Vráti sa obdobie finančnej krízy? Nielen podľa klasikov svetovej ekonómie je to isté. Otázne je len, kedy presne. Čo je pri každom z ekonomických krízových období iné, je dobový kontext. Očakáva sa, že nadchádzajúca neistá ekonomická situácia v kombinácii s rozvojom informačných technológií prinesie popri množstve rizík i veľa príležitostí. Ako však možno dopadom finančných výkyvov lepšie čeliť? Nie málo odborníkov tvrdí, že človek pritom nemusí byť finančným expertom. Stačí mať trochu sedliackeho rozumu.

Dlh sa stal tak samozrejmou súčasťou života všetkých príjmových tried, až zabúdame, že čím je väčší, tým je vyššia pravdepodobnosť problémov. Hypotéková horúčka je nebezpečná epidémia. Nesplatená hypotéka však môže rodinu stiahnuť ekonomicky na dno na veľmi dlhý čas. Každá rodina by si mala premyslieť, ako uchrániť svoj majetok, ak z nejakého dôvodu (to môže byť aj choroba živiteľa rodiny) nebude môcť hypotéku splácať.

Ako chrániť majetok rodiny pred dôsledkami hypotéky, ktorá bola uzavretá možno trochu ľahkovážne a to aj pod masívnym marketingovým nátlakom finančných inštitúcií? Tie veľkými písmenami ukazujú krásne malé úroky. Lenže sú tu ešte malé písmenká na zadných stranách zmlúv, ktoré väčšinou nikto nečíta. Píše sa tam napríklad to, že úrok z hypotéky môže banka v podstate kedykoľvek a akokoľvek zvýšiť. Alebo že hypotéka je viazaná na majiteľa a nie na nehnuteľnosť, teda že prípadný dlh zaťaží človeka na celý život. To je rozdiel oproti USA. Keď Američanovi banka pre nesplácanie dlhu vezme dom, on sa jednoducho odsťahuje a môže opäť skúsiť šťastie niekde inde. U nás, ak príde kríza a ceny realít klesnú, banka nehnuteľnosť nepredá za cenu z obdobia pred krízou – teda za sumu zodpovedajúcu dlhu. Zvyšok bude preto po dlžníkovi vymáhať.

Ak urobíte kroky včas, vždy sa dá nájsť nejaká cesta. Napríklad hotovosť a drahé kovy nie sú nikde evidované, takže vám ich banka nemôže zobrať, ak by došlo k najhoršiemu. Sporiť na horšie časy a dávať peniaze tam, kde to má zmysel, je rozumné rozhodnutie. Zaujímavá pritom môže byť kombinácia čo najbezpečnejšieho uloženia peňazí s investovaním do rizikovejších produktov, ktoré naberajú na sile už teraz (kryptomeny) alebo v období krízy (zlato, pôda).

Pôda

Má tú dobrú vlastnosť, že to je majetok sám o sebe. Akcie či dlhopisy sú len poukážkami, ktoré nás oprávňujú vybrať si v banke nejakú sumu a tú zmeniť za reálny majetok. Samozrejme, aj cena pôdy môže klesnúť, ale istotne nepodľahne veľkej inflácii, keďže pôda sa nevytvára príkazom na počítači ako napríklad peniaze. Pôda jednoducho „je“.

Problém je, že pôda u nás a inde v Európe je čoraz viac nasýtená chemikáliami. Sú štúdie, ktoré poukazujú na to, že o niekoľko desiatok rokov sa nebude dať na poliach, kde sa dnes intenzívne hnojí, pestovať nič. Takže ten, kto si kúpi pole a nechá ho ležať ladom, aby sa trochu spamätalo z chemickej starostlivosti, urobí jednoduchú a ešte aj záslužnú investíciu. Nehovoriac o ďalších štúdiách, ktoré ukazujú, že nás môže čakať nedostatok potravín a teda rast ich cien. Nevýhodou investovania do pôdy môže byť jej nízka likvidita a tiež nepredvídateľnosť územných rozhodnutí. Tie môžu pozemok výrazne zhodnotiť alebo naopak znehodnotiť.

Zlato

Slúži ako platidlo tisícky rokov, je niečo ako opcia. Investícia do zlata je akoby stávkou na pokles súčasnej ekonomiky. Jeho cena je nepriamo úmerná indexom akciového trhu. Všetky otrasy na burze za posledných päťdesiat rokov od chvíle, keď bola cena zlata uvoľnená, znamenali jediné. Tento drahý kov sa stal ešte drahším. Navyše, zlato sa v ostatných rokoch stalo globálne populárnym. Milióny firiem a drobných sporiteľov na celom svete poznajú a sledujú jeho cenu. Vďaka rôznym firmám si môžete kúsok zlata vo forme odliatku s certifikátom kúpiť od renomovanej nemeckej či švajčiarskej mincovne ako rožok v obchode.

Zlato sa vďaka svojej popularite stalo alternatívou voči doláru a ďalším menám. Je v podstate ďalšou globálnou menou. Doteraz tiež nie je jeho pohyb medzinárodne príliš regulovaný. Na zlato nie je uvalená ani DPH – na rozdiel od striebra a iných kovov. Vlastníctvo zlata nepodlieha kontrole úradov. Nikdy neviete, kedy sa vám môže hodiť, že žiadny úrad ani banka nevedia, koľko zlata máte. Stratégiu investovania do zlata možno zhrnúť takto: keď k výraznej kríze ekonomiky nedôjde, nejaké zásadné existenčné problémy aj tak mať nebudete. Na zlate možno veľa nezarobíte alebo aj niečo stratíte. Ale ak dôjde ku kríze, potom máte aspoň niečo, čo nie je priamo napojené na globálny finančný trh. Niečo, po čom bude stále dopyt.

Voda

Tej sladkej a pitnej je stále menej. Aj stav podzemnej vody je v ostatných rokoch stále horší. Pociťuje to už aj naša krajina. Slovensko je pritom po Rakúsku druhou krajinou na svete s najväčšou zásobou pitnej vody (Žitný ostrov je najväčšou prirodzenou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe). S postupujúcou klimatickou zmenu sa mení aj charakter dažďov – je ich menej a sú prudšie. To spolu s eróziou pôdy znamená, že voda z krajiny odteká. Kto investuje do retenčnej nádrže, mal by v budúcnosti očakávať logicky podporu zo strany štátu. Dokonca aj od toho nášho. Alebo takto – nie je vlastne lepšie vlastniť hoci aj malý rybník, než cez akcie kúsok firmy kdesi vo svete?

Reality

Nie je na investície do realít pri ich súčasnej vysokej cene neskoro? Nehnuteľnosť je síce tiež majetkom sama osebe ako pôda, lenže na rozdiel od pôdy je jej cena oveľa viac ovplyvňovaná ponukou a dopytom. Krach burzy môže zraziť ceny nehnuteľností o desiatky percent, čo sme videli v USA v roku 2008. Bezpečnejšie teda môže byť teraz skôr predávať a počkať s nákupom nehnuteľností na pokles cien, ktoré budú pri budúcej recesii dobrou štartovacou pozíciou.

Peniaze na účte

Ekonomické médiá často informujú o tom, ako bilióny dolárov, eur či jenov tečúcich z centrálnych bánk do ekonomiky končia v akciách, ktoré potom rastú oveľa viac, než je skutočná hodnota firmy. Ide o rôzne diskutabilné projekty financované extrémne lacnými úrokmi. Deje sa tak preto, že niekam sa všetky tie novo vytvorené peniaze musia umiestniť a tiež preto, že tradičný spôsob uloženia peňazí, teda na účet v banke, je dnes pre nízke úroky nevýhodný. Kvantitatívne uvoľňovanie tlačí úroky z vkladov k nule alebo dokonca až pod ňu. Lenže v čase neistoty môže byť istejšie si peniaze jednoducho nechať na účte, aj keď ich hodnota nestúpa alebo vzhľadom na infláciu aj mierne klesne. Každopádne ich môžete rýchle vybrať a investovať do toho, čo sa v budúcnosti ukáže ako najdôležitejšie.

Hotovosť

Experti sa môžu smiať, ale hotovosť v trezore alebo inde schovaná je v dnešnej dobe vcelku logická vec. Bankové prázdniny postretli nedávno Grécko, a kto môže tvrdiť, že strašidlo dlhovej krízy, ktoré pred pár rokmi obchádzalo Európu, je zažehnané? Peniaze na účte sú v bezpečí len do okamihu bankovej krízy a tá v auguste 2007 vzplanula tak mohutne, že skoro prestali fungovať bankomaty. Americký FED i americká vláda bojovali o to, aby bankový systém nezamrzol. Skúsenosť z obdobia pred desiatimi rokmi ukazuje, že v ekonomike môže výnimočná situácia nastať skoro zo dňa na deň. Hotovosť v trezore alebo zamurovaná v pivnici je potom ešte likvidnejšia a bezpečnejšia než peniaze na účte.

Akcie, forex a spol.

Väčšinu majetku potrebujeme mať zaistenú, ale s menšou sumou si môžeme dovoliť riskovať. Dnes môže byť dobrá investičná stratégia staromódna a zároveň hypermoderná. Od kombinácie pôdy, zlata, hotovosti až po individuálne investovanie cez internet do rôznych finančných produktov. Určite však neinvestujte napríklad do forexu peniaze, o ktoré si nemôžete dovoliť prísť. Investovanie je v podstate finančno-psychologický koučing. Psychika je pre investora kľúčová vec. Investovanie pod dojmom hrozby pádu akcií je psychologicky náročné. Strach zo straty majetku nebýva dobrý radca. Každopádne sa vždy treba poradiť s odborníkmi.

Akcie a ďalšie finančné inštrumenty môžu byť ešte nejaký čas unikátnou možnosťou, ako prísť k veľkým ziskom. Moderná ekonomika je vždy trochu hra. A kto nehrá, ten nevyhrá. Internet umožňuje aj laikom to, čo pred ním mohli len profesionáli – investovať na menových trhoch, do akcií, opcií atď. Internet je ako obrovský Klondike. Je skvelé naraziť na spoľahlivého sprievodcu touto divočinou. Na finančného poradcu či privátneho bankára, ktorý vám bude investície spravovať. Ak máte voľné peniaze, stojí za to zariskovať.

Kryptomeny

Vlajkovou loďou je bitcoin, o ktorom už všetci vedia, že kedysi stál pár centov a dnes stojí pár tisíc dolárov. Forbes na svojej obálke o prehľade investícií pre rok 2018 posadil Bitcoin na prvé miesto. Nehovoriac o tom, že v prípade poklesu cien akcií môžu panikáriaci investori utekať ku kryptomenám a vyhnať ich cenu závratne vysoko. Na strane druhej bitcoin vie dramaticky klesnúť. Čína obmedzila jeho používanie a niektorí veľkí hráči začali kryptomeny usilovne ohovárať. Šíria sa „zaručené informácie“, že bitcoiny sú mena organizovaného zločinu. Alebo že bitcoin je bublina. Ako sa v tom vyznať?

Najlepšie je zaplatiť si služby experta, pretože peniaze za kurz sú určite efektívnejšie investície, než učiť sa na kryptomenách v štýle pokus a omyl. Ten poradí, ako si vybrať z niekoľkých stoviek obchodovaných kryptomien tie perspektívne. Ako si zabezpečiť svoju elektronickú peňaženku na kryptomeny pred hacknutím. Ako poznať falošné kryptomeny, ktoré fungujú – ako inak – ako lietadlá. Alebo ako investovať do kryptomenových startupov, ktoré si ako crowdfunding zvolia vydanie svojej vlastnej kryptomeny. Takže si v podobe kryptomeny vlastne kupujete podiel na podniku nejakej skupiny šikovných chlapcov a dievčat a spolu s nimi dúfate, že práve ich kryptomena s blockchainom sa ujme (blockchain je verejná účtovná kniha, kde sa zapisujú všetky uskutočnené transakcie v danej kryptomene). Systém blockchain do budúcna sľubuje obrovské možnosti využitia verejnej bankovej správy, ktoré napriek tomu, že je verejná, je sčasti aj anonymná. Obchodovať, nakupovať a investovať by sa dalo aj mimo banky a burzy, a aj tak by mohlo ísť o transparentnejší systém, než je v súčasnosti.

Mena je krvou ekonomiky. V ekonomike nemusia totálne dominovať len národné meny a nadnárodný dolár či euro, ako vysvetľuje v knihe Budúcnosť peňazí bývalý belgický centrálny bankár Bernard Lietaer. Popisuje históriu i možnú budúcnosť ekonomiky ako ihrisko pre paralelné fungovanie viacerých mien pre rôzne účely. Ponoriť sa do oceánu kryptomien môže vyzerať ako nebezpečná misia. Ale akonáhle sa oboznámite s coinmarketcapom a prvou kryptomenovou burzou, zistíte, že investovanie do kryptomien nie je oveľa ťažšie, než objednávanie mixéru na webe. Kde sa dnes, mimochodom, nakupuje už aj za bitcoiny.

Portfólio

Každý skúsený investor radí mať portfólio poskladané podľa nejakej logiky. Stratégia môže byť rôzna. Napríklad takýto pomer: 50 % kapitálu investovať do zlata, 30 % do forexu, 10 % do kryptomeny a 10 % si nechať rezervu v hotovosti alebo na bežnom účte. Investorské príručky radia rôzne pomery. Bežne sa odporúča mať časť majetku uložený čo najkonzervatívnejšie, časť bežným spôsobom a s časťou riskovať za účelom najvyššieho zisku. Pomer závisí tak na mentalite investora, ako aj na momentálnej situácii ekonomiky. Niektoré typy investovania – ako sú kryptomeny, akcie, menové trhy a opcie –môžu byť navyše psychicky náročné, pretože hodnota investícií sa, samozrejme, môže prudko meniť. Nepodceňujte preto mieru chladnokrvnosti, ktorá je pre takýto „koníček“ nevyhnutná.

Comments are closed.